Druhá návšteva zeleno – žltej Južnej Moravy s Fotoklubom POVAŽIE, aj takto by sa dala nazvať náš tohtoročný plánovaný výjazd za krajinárskou fotografiou na území južnej Moravy, kde sme už minulý rok na jar spravili prvú obhliadku terénu a povedali si, že sa sem určite radi vrátime a tak ten čas znovu nastal. Počasie si niekedy človek nevyberie a preto aj my ( Tomyno, Miro a Janka ) sme s nekonečnosťou celý týždeň pozorovali hlavne Českého ALADÍNA poz. ( meteogram ČHMU) aby sme si mohli ako tak naplánovať celú trasu ktorá mala trvať tri dni piatok,sobotu a nedeľu návrat domov. Nastal piatok a ja sa spájam s Mirom že či ideme, Miro nedvíha telefón a ja šípim to nie je dobré asi musel v práci zostať dlhšie, nadávam lebo piatok naozaj počasie prialo bolo po dažďoch obloha vyčistená no a mi doma . Večer telefón a Miro mi vraví, že ideme až skoro ráno na dva dni že musel zostať v práci ( podľa hesla práca šľachtí, fotky špatí ). No nič povedal som si víkend bude snáď lepší, dohodnuté o 03:30 sobotu vyrážame. Večer spakovať všetky veci, budík nastavený na 02:45 zaľahol som o 21:00 (u mňa total nezvyk).

Budík zvoní ja celkom dobre vybuvaný vstávam ako struna z postele, Miro je neobvykle rýchli a o 03:30 vyrážame pre Janku do Dubnice nad Váhom 03:40 opúšťačka Dubnice a 160km/h smer Kyjov . Cesta až na jednu obchádzku výborná a v časovom limite 1:25min prichádzame k obci Čejč odkiaľ smer vpravo velí do oblasti obcí Šardice, Hovorovany,Karlín a smer vľavo oblasť Pálavy dobrého vínka a ešte krajších miest s veľkým počtom vybudovaných vyhliadok na okolitú krajinu. Rozhodnutie padlo, že ráno bude lepšie asi ísť smer Pálava a cesta 20km južnejšie nás privádza do oblasti vinnej révy a už spomínaných rozhľadní alebo teda po česku vyhlídek. Ja hladím smerom k oblohe a som sklamaný ešte v dosť veľkej tme pozerám z auta juuuj zle bude zatiahnuté s vysokou oblačnosťou. Sklamanie nás prepadlo, ale keď už sme sa sem vydali tak treba skontrolovať naozaj krásne vyhliadky ( vandali sa na nich vôbec nepodpísali, bohvie ako by to u nás bolo ). Prvá zastávka kde vyťahujeme foto nádobíčko a chceme zdokumentovať ranne zore je v dedinke Veľké Pavlovice obkolesenej niekoľkými hektármi viníc. Pred rozhľadňou zastavený mikrobus a ja si robím srandu, že určite tu je nejaký fotoworkšop na počudovanie nikde ani nohy ! Teplota okolo 05:30 bola maximálne 2-3 stupníky a Miro sa klepal ako osika aj keď bol zababušný do minimalne 3 vrstiev oblečenia. No tak šup hore točitými schodmi na štvrté najvyššie poschodie rozhľadne na ranné brieždenie a východ slnka, ktoré pripadal smerom nad obec Vrbice kde sa na horizonte krásne v diaľke týči kostol sv. Jiljí ktorý bol vybudovaný v rokoch 1913-1920. Aspoň na chvíľku slnko vykuklo ale hneď sa aj skovalo za vysokú oblačnosť, tzv. 10min pre nafotenie niečoho zaujímavého. Naše ďalšie kroky viedli nad obec Přítluky, na miesto domácimi nazývané aj Přítlucka hora (292 m.n.m) a rozhľadňa Maják ktorá ma 108 točitých schodov a výšku 26 metrov, výhľad naozaj parádny (vinice, vodná nadrž Nové Mlýny, v diaľke hrad Děvíčky ), ale čo s toho keď počasie absolútne nespolupracovalo slnko sa len veľmi ťažko predieralo spoza vysokej oblačnosti. Cestou z rozhľadne Maják sme dali asi hodinu a pol ranajkovú pauzičku káva, čajík čosi sa dzoblo. Mne to nedalo (Miro a Janka si lebedili a čerpali energiu v aute) a vydal som sa pomedzi vinice, že si spravím nejaký záber z viníc na obec Přítluky. Oblačnosť stále vysoká hovorím 40min stačilo idem naspäť. Otázka znela čo s načatým dňom, keď mne bliklo a spomenul si, v týždni som čítal že v mestečku Hustopeče cca 10km od miesta kde sme sa pravé nachádzali je krásny mandľový háj a v mesiaci apríl by mal byť krásne zakvitnutý, tak voľba bola jasná ide sa tam. Prichádzame do mestečka Hustopeče, absolútne nevieme kam presne ísť tak v centre odbočujeme na prvej doprava hádam tie sady budú niekde za mestom, prichádzame do obce Kurdějov, vsadenom do malebného údolia lemovaného vinicami a hneď nám zrak padne na prekrásny farský gotický kostol sv. Jana Krstiteľa z prvej polovice 15. storočia so samostatne opevnenou vežou. Povedali sme si, že sa treba z údolia dostať niekam vyššie tak sme to otočili smerom na Hustopeče a tesne pred mestom sme auto odstavili a vydali sa pešo nafotiť si kostolík z nadhľadu. Stále mi po mysli behalo kde tu môžu byť tie madľovníky pozerám okolo seba však tie stromy tu vyzerajú ako v tom článku čo som čítal ale chýba im to krásne zakvitnutie, hmmm divné, však je skoro polovica apríla už by mohli byť. Ideme pomaly k autu, keď tu zrazu vidíme nejakú skupinku ľudí tak sa pýtame či nevedia kde sú tu mandľovníkové sady? Slečna odpovie rovno pred Vami, fuuuuuuu nadčenie našli sme to, ale v tom hneď smútok, že už asi pred 2 týždňami odkvitli. No nič ide sa po mandloňovej stezke ako to tu miestny volajú, ktorá by nám mala doviesť až k jednej s ďalších rozhľadní. Pohodový kamenistý široký chodník a všade navôkol madlovníky, ani jeden zakvitnutý . Asi za dvadsať minút sme pri rozhľadni opäť sa vyštveráme hore parááádny vyhľad na celú oblasť Pálavy, a len si povzdychneme, že čo to tu musí byť keď všetkých týchto 1200 stromov rozkvitne, toľko ich tu presne majú v dvoch rozľahlých sadoch. Po hodinke a pol a v mojom prípade aj troch nájdených mandliach, ktoré chutili úplne inak ako tie z obchodu sme sa rozhodli opustiť toto naozaj krásne miesto s tým, že sa tu určite o rok zastavíme. Naše ďalšie kroky viedli naplniť si niekam brušká a skontrolovať cez net ako to vyzerá s počasím na najbližšie hodiny. Skončili sme v jednej veľmi útulnej reštaurácii na okraji obce Bořetice, naobedovali sa a hlavne pozreli stav počasia, ktorý nebol práve najlepší hlavne čo sa týka zajtrajšieho dňa na ktorý hlásili zamračene s prehánkami, tak a dilema či ostať aj na nedeľu alebo nie nastala. Nakoniec rozhodnutie, nemá to cenu tu prespávať keď počasie nebude dobré.

Naobedovaný sme vyrazili medzi obce Násedlovice a Karlín kde sme si naplánovali pobehať miestne polia a vychytať nejaké zaujímavé kompozície. Pri Násedlovicích sa nachádza celkom veľká danielia obora tak sme sa rozhodli okolo nej poprechádzať, naozaj krásna príroda zafarbena do zelono-žltej s miestami hnedých políčok, počasie sa ako tak umúdrovalo a vyzeralo že po dvoj hodinovej prechádzke sme sa mohli vydať do okolia obce Šardice, kde sú asi tie najkrajšie miesta na fotenie tzv. prírodných dún vytvorených políčkami. Ako tak ideme popri viniciach poľnými cestičkami v diaľke vidím nejake biele auto so značkou IL hmmmm, nejaký slováčisko ešte aj s nášho okresu prišlo bližšie a tam na strane spolujazdca vycerený Milan Mogora alias freerider, vravel mi ešte v týždni, že bude mať cestu okolo Šardic a tak sme na seba narazili. Hodnú polhodku sme čo to prebrali, kde sú tu na okolí aké zaujímavé miesta a keď slnko už išlo pomaly k obzoru sme sa vydali každý už osobitne na miesta ktoré by nám mohli dopriať vďačné zábery. Miro aj s Jankou to tu lepšie poznali ako ja, ktorý som tu bol ešte len druhý krát a tak voľba padla ísť na západ k posedu, ktorý sa nachádzal na horizonte políčok medzi trávnatým porastom a repkou z ktorého každú chvíľku vybiehali tri, štyri niekedy aj viac sŕn a v diaľke sa ozýval pestrofarebný bažantí spev. Áno zlatá polhodinka bola naozaj fajn ako som ja povedal tak na 75% to vyšlo, Miro s Jankou sa vydali ešte ďalej k posedu ktorý bol ako sám vojak v poli medzi žltou repkou ktorá pri zapadajúcom slnku chytala krásne až zlatisté farby. Posledne lúče zapadajúceho slnka sme využili práve na fotenie repkových políčok, ja som otvoril plechovku Plzníčka a vychutnával si tieto posledné lúče slnka na Južnej Morave. Okolo 20:15 sa naše fotenie skončilo zbalili sme výbavu a hor sa 130km domov. Určite výlet čo sa týka počasia nie úplne splnil naše očakávania, ale zase sme si raz prešli a zdokumentovali úžasný kraj akým určite Pálava a celkovo Južná Morava je.

Autor: Tomáš Somr