Pohorie Bielych Karpát predstavuje v zimnom období veľmi vďačné miesto na fotografovanie krajiny a prírody. Toto bol aj hlavný dôvod zorganizovania prvej oficiálnej akcie fotoklubu na Chmelovej (925 m.n.m), najvyššom vrchole skalného útvaru Vršatské bradlá. Počasie na tomto mieste býva tradične v Januári zväčša krásne rozprávkovo zimné s kopou snehu no príroda tohto roku veci zariadila inak ako boli naše predstavy. Slušne sme sa museli popasovať s nie moc prívetivým hmlistým a chladným počasím ktoré nás všetkých dostatočne preverilo. Tak očakávaných slnečných lúčov sme sa síce vôbec nedočkali no mali sme aspoň viac času predebatovať kopec vecí okolo fungovania fotoklubu a viac sa pobaviť aj o fotení. Štart bol naplánovaný na desiatu hodinu a na stanovenom mieste nás už očakával Juraj s Petrom (nečlenom fotoklubu z Pruského) ktorí prišli na miesto nášho stretnutia s miernym predstihom. Po krátkej chvíli prvotných príprav a krátkom skupinovom fotení s malými štrapáciami s Pedrovou časovou spúšťou sme vyrazili smer Biely vrch.
Cesta bola samý ľad a všade kopec vody ktorá sa topila z okolitých úbočí keďže o nejakej mínusovej teplote sa v ten deň dalo len ťažko hovoriť. Chvíľami sa cesta podobala skôr klzisku a podaktorí sa prezentovali aj krátkymi krasokorčuliarskymi vložkami. Aj z tohto dôvodu sa Juraj rozhodol že sa od nás odpojí a pomaličky sa presunie späť s tým že nás už počká v príjemnom prostredí reštaurácie hotela Vršatec, Peťo sa k nemu musel nechtiac pridať pretože si šiel pohľadať svoju nezvestnú peňaženku. Bolo celkom fajn keď sme z toho klziska konečne odbočili na lúky Bieleho vrchu kde sa už dalo pohybovať oveľa bezpečnejšie. Náš cieľ Biely vrch bol však totálne v nedohľadne no nie kvôli vzdialenosti ktorú bolo treba prejsť ale hlavne preto že hustota oblačnosti ktorá sa plazila po zemi neumožňovala na niektorých miestach väčšiu viditelnosť ako 50m. Aj orientácia v teréne bola veľmi zlá a náš zámer vystúpať na sedlo a potom aj na Chmelovú zo strany Červeného Kameňa sme museli veľmi rýchlo zmeniť. Nedalo sa to prešlapať ani s pomocou navigácie pretože práve túto časť našej trasy nikto až tak dôverne nepoznal a mapy v mobile neboli až tak podrobné pre pohyb v neznámom teréne. A tak sme sa vrátili tou istou cestou späť na miesto nášho štartu. Vrch Chmelovej a aj celé okolie bolo v totálnej hmle a tak sme sa rozdelili na dve skupinky z ktorých sa jedna išla pripojiť k Jurajovi a ostatok zamieril smer Chmelová s nádejou že sa aspoň na chvílku počasie umúdri a bude aspoň aká taká viditeľnosť. Do sedla pod Chmelovou sa šlapalo celkom fajn. Na snehových poliach ktoré tam po bohatej snehovej nádielke ešte ostali sa nekĺzalo (miestami bolo aj 50 cm nafúkaného no mokrého snehu) čo sa však nedá povedať o ceste horou kde to bolo ako v ľadovom tobogáne a človek musel hlavne dávať pozor na to kde stúpa. Po kúskoch sme vyšli až na vrch Chmelovej kde nás už čakal Peťo s naštartovanou kamerou a dokumentoval aktuálnu situáciu na vrchole. Všade samá hmla a oblačnosť, len sem tam sa to trochu nebo potrhalo a bolo visieť až do doliny no to bolo zväčša iba na veľmi krátku chvíľu. Z fotenia nebolo nič a rozhodnutie ísť dolu bolo jediné rozumné lebo hmla a oblačnosť nemala evidentne konca. Jednoducho počasie si povedalo že dnes sa fotiť krajinky nebudú a my sme to museli plne rešpektovať. Cesta dole nebola o nič lepšia ako nahor no keď sme sa dostali z hory späť na lúky v snehu to už opäť šlo. Z parkoviska to je do reštaurácie kúsok a cestou sme sa ešte nakrátko pozreli na fotenie modelky v exteriéri ktoré tam realizovala malá skupina fotonadšencov, žiaľ ani im evidentne počasie urobilo škrt v ich plánoch. Takmer hodinku sme si ešte posedeli pri čaji v príjemnom prostredí hotelovej reštaurácie a predebatovali kopec vecí okolo fotenia a našich najbližších plánoch s čím sme aj našu prvú akciu roka 2011 trošku skôr ako bolo v pláne ukončili. Uvidíme ako sa s nami najbližšie pohrá počasie na blížiacej sa ďalšej akcii fotoklubu na Strážove, najvyššom vrchu Strážovského pohoria.