Prvou workshopovou akciou na rok 2013 bolo prvoplánované fotenie v Malej Fatre ale nakoľko sa situácia trošku zmenila bolo rozhodnuté že krajinkársky fotoklubový workshop budeme organizovať za riekou Moravou v krásnom prostredí krajiny južnej Moravy v okolí dedinky Šardice ktorá je vychýreným fotografickým rajom tejto oblasti. Nakoľko sa viacero členov z účasti ospravedlnilo na akcii sa zúčastnili celkovo traja členovia a tak sme sa spoločne s Mirom a Jankou vybrali skoro ráno o 3:30 hod. na 120 km vzdialené miesto našej akcie tak aby sme s dostatočným predstihom stíhali ranné lúče dopadajúce na okolité polia a lány.
Cesta autom ubiehala celkom svižne a za krátku chvíľu sme už brázdili cesty našich západných susedov. Ako to už býva dobrým zvykom pred takouto akciou si rozoberieme teoreticky všetko potrebné pre samotné fotenie a nebolo tomu tak ani teraz. Teóriu ako takú sme vcelku prešli takže popri predom naštudovaných materiáloch sme mali celkom slušnú predstavu o čom to fotenie asi bude. Naviac pre Mira a Janku to už bolo v krátkom čase opakované fotenie na tom istom mieste takže informácií mali dostatočne už z prvej návštevy. Dosť dôležitým faktorom pri fotení v tejto oblasti je počasie ktoré hneď z rána vyzeralo celkom slubne. Na východe takmer žiadna oblačnosť, krásne rozžiarené zore pred našim príchodom takmer na miesto určenia a nízka prízemná hmla v susednej obci napovedali že bude isto aj slnečno. A nemýlili sme sa. Ako prvé miesto na fotenie sme zvolili najnavštevovanejšie údolie pri Šardiciach kde sme odparkovali naše vozidlo a pobrali sa smerom k slnku na náprotivný svah. Celú oblasť deň predtým poriadne prepršalo takže polia boli extrémne zbahnené čo sme všetci pocítili už pri vkročení na prvý slnečnicový lán. Blato sa lepilo na topánky a chvíľami sme mali na každej nohe aj 2kg záťaž. Chvíľku sme počkali na prvé lúče, porobili pár záberov a pomaličky sa začali presúvať naspäť k autu. Zopár záberov sa podarilo spraviť aj s presúvajúcim sa traktorom po ceste, bolo to celkom vhodné spestrenie a oživenie našich záberov. Po návrate k autu a malom občerstvení bolo rozhodnuté že spravíme jeden veľký okruh cez protiľahlý svah okolo viníc a sadov až na koniec údolia a okolo vodnej nádrže sa vrátime späť. Po ceste sme spravili zopár záberov a obdivovali krásu okolitej krajiny. Všade prítomné blato sa na tento čas stalo našim sprievodcom a bolo fajn ak sa dalo pohybovať aj po asfaltových cestách ktorých je v tejto oblasti naozaj neúrekom. Po asi jeden a pol hodinovej prechádzke a návrate naspäť nasledovalo krátke občerstvenie a presun na ďalšie miesto do obce Hovorany. Tu sme si tiež vyhliadli menší okruh a tak nasledovala ďalšia pešia túra po okolí. Počasie sa trochu na krátku dobu pokazilo a vyzeralo to miestami aj na dážď no nespŕchlo čomu sme aj boli vcelku radi, blata bolo naozaj dosť. Spravili sme ešte jeden krátky presun na priľahlé polia, zopár záberov, pozreli nové potencionálne miesta pre fotenie v okolí viníc a presunuli sa na ďalšie miesto tentokrát pri obci Svatobořice-Mistřín. Obvyklý postup sa zopakoval a tentokrát to bol extra okruh tak na tri hodinky pochodu po ktorom sme si dopriali výdatný obed z vlastných zásob a trošku oddychu v už slnečnom počasí. Na tejto trase bolo zopár zaujímavých miest a to hlavne malebná kaplnka pri obci Strážovice zasadená do malého stromoradia. Keďže sa pomaličky ale isto blížil podvečer bolo potrebné rozhodnúť na ktoré miesto sa presunieme pre záverečné podvečerné fotenie. Nakoľko sme chceli ísť na istotu a slniečko vcelku prialo padlo jednoznačné rozhodnutie vrátiť sa nazad do Šardíc a tam vyčkať na západ. Napočudovanie sme nestretali pri našich túrach žiadnych fotografov ale západovka na Šardickej polnej ceste už bola s iným nádychom. Počet fotografov sa pomaličky navyšoval úmerne s prichádzajúcim časom západu. Našlo sa aj zopár takých ktorí fotili priamo z auta čo vyvodzovalo na našich tvárach občasný úsmev. Nastal čas fotenia a tak sme sa posledný raz vybrali do terénu a snažili sa čo najviac vychytať z prekrásnej scenérie ktorá sa pred nami rozprestierala na priľahlých lánoch a poliach. Pohľad na túto krajinu pri zapadajúcom slnku je niečo neopísateľné a je možné o tomto kraji povedať že to je skutočný raj pre fotografov. Dofotili sme posledné zábery, zbalili veci a s práve zapadajúcim slnkom naštartovali na jeden a pol hodinovú cestu späť smer Slovensko. Čo možno povedať na záver. Krásna krajina, neskutočná hra farieb a tvarov, naozaj veľká príležitosť pre fotografa spraviť veľa krásnych záberov krajiny. Istotne toto nebola naša posledná akcia v tomto kraji takže sa sem všetci radi v niektorých s nasledujúcich rokov vrátime pre nové zážitky a taktiež krásne fotky.