Makrofotografia je jednou z tém, ktorej sa venuje dosť početná časť členov fotoklubu a aj toto bol jeden z dôvodov prečo sa opäť po roku spoločne stretnúť a čo to si o tejto téme povedať, prediskutovať, vzájomne si vymeniť skúsenosti a taktiež zúročiť všetky tieto nazbierané informácie prakticky priamo v teréne. S výberom lokality problém nebol pretože v okolí sa nachádza veľa miest kde si makrofotograf nájde vhodné miesto pre takéto fotenie.
To čoho sme sa viac obávali bolo skôr počasie ktoré bolo v poslednom čase dosť nevyspytateľné a mohlo prekaziť naše plány hlavne čo sa týka fotenia v exteriéri. Predpovede týždeň vopred neveštili nič dobré a v deň konania akcie kedy sme sa stretli pred obedom na parkovisku pri rekreačnom areáli na Vršatci nás už netrpezlivo čakala zatiahnutá obloha a dážď takmer na spadnutie. Predom plánovanú teoretickú časť na hoteli Vršatec sme z dôvodu nižšieho záujmu o akciu z radov členov zrušili a namiesto nej sme si spravili takmer dvojhodinovú volnú debatu o makro fotografii na hotelovej terase reštaurácie s názornou prezentáciou čo a ako na takéto fotenie použiť. Ako sa už na začiatku ukazovalo dážď na seba nenechal dlho čakať a po necelej pol hodinke nás zahnal pod terasové slnečníky ktoré prišli na tú chvílu celkom vhod. Toto nám nejak neskomplikovalo náš zámer uskutočniť teoretickú časť v ktorej sme pokračovali a prešlo sa všetko základné čo by makrofotograf mal ohľadom tohto druhu fotenia vedieť. Pred nami bolo fotenie v exteriéri na lúkach okolo Bieleho vrchu a nikto by vtedy ani vo sne nepovedal že ešte bude možnosť vyraziť do terénu. Bolo fajn že na hoteli funguje free wifi prístup a tak sme pozreli aktuálny vývoj zrážkovej činnosti z ktorého bolo jasné že dnes sa za krátky čas isto vyrazí na fotenie nakoľko do pol hodinky spadli posledné dažďové kvapky toho dňa. Slnko sa síce od tej doby vytrvalo schovávalo za oblačnosťou ale v tej chvíli sme boli radi že aspoň prestalo pršať a aj keď bolo všade mokro padlo rozhodnutie že sa ide fotiť. A tak sme sa pomaličky presunili po lesnej ceste severozápadne od hotela na lúky pod Bielym vrchom. Už po ceste bola možnosť si odfotiť zopár motýlov ktoré sa sušili po krátkom daždi a ktorí boli vhodnými objektami pre prvé fotenie. Pokoj a kľud s ktorým sedeli na okolitom poraste pri takomto fotení v exteriéri výrazne napomáha k dosiahnutiu dobrých výsledkov a takéto podmienky sú pre makro fotografa takmer ideálne (ešte to sniečko keby trošku vykuklo …). Po ceste sa išlo fajn nakoľko dážď nebol až tak intenzívny a po necelej polhodinke sa začal tak očakávaný fotolov. Bolo naozaj čo fotiť, na lúkach bolo možné nájsť veľa druhov rôzneho hmyzu a tak netrvalo dlho a každý si našiel veľmi rýchlo svoj objekt fotenia. Makrofotograf ide za svojim záberom a tak sa po chvílke po lúke takmer všetci rozliezli na všetky možné strany. Takmer tri hodinky ubehli ako voda, veľa vecí sa diskutovalo aj priamo v teréne, mnohí si svoje objekty fotenia navzájom posúvali, diskutovalo sa vhodné nastavenie fotoaparátov pri takomto fotení no najväčším zážitkom bol ku koncu skupinový lov skákavky kde si každý chcel uloviť čo najlepšiu fotečku. Bola to ozajstná modelka ktorej ale po čase tiež došla trpezlivosť a začala urputne hladať útočisko mimo dosahu našej techniky. Cesta späť na parkovisko kde sme si dali spoločný rozchod a oficiálne ukončili akciu netrvala dlho a tak vytúžené slnečné lúče zostali pre všetkých iba snom. Počasiu človek nemôže prikázať a pri takýchto vopred naplánovaných akciách to proste niekedy úplne nevyjde. Dôležité je ale niečo iné a to že sme spoločne strávili celkom fajn poobedie, pokecali o zaujímavých veciach, privítali medzi sebou nového člena a spravili aj niečo pre svoje telo. Nabudúce na ďalšej akcii :-).