Po úspešnej prvej spoločnej fotoklubovej akcii s fotografmi z fotoklubu FOP Poprad v prekrásnom prostredí Súľovských skál nasledovalo v tomto roku už druhé pokračovanie tejto spoločnej akcie tentokrát vo Vysokých Tatrách, rodnom kraji viacerých členov hosťujúceho fotoklubu. Netrpezlivo sme očakávali oficiálny dátum a program celej akcie ktorá bola v tomto roku plne v organizačnej réžii popradčanov. Už zo samotného programu bolo jasné že to bude veľmi zaujímavé fotenie na ktoré sme sa všetci veľmi tešili. Počasie /jeho predpoveď/ na víkend nebolo zrovna to pravé orechové čo si fotograf v kútiku duše na takúto akciu praje ale je to vždy aj tak trochu o náhode nakoľko sa tieto akcie musia plánovať s väčším časovým predstihom. Realita nebola nakoniec až tak zlá ako sa predpovedalo no a spoločné stretnutie s priateľmi s ktorými sme si mali po roku čo povedať bolo jednoducho skvelé. A tak sme v piatok 11. októbra poobede vyštartovali v trojčlennej zostave z Ilavy smer Východná, kde bolo dohodnuté miesto nášho spoločného stretnutia s FOP-ákmi.
Cesta na Liptov ubiehala celkom svižne a tak sme po malej strkanici v kolóne pri Strečne dorazili na odpočívadlo pri Východnej načas. Tu nás už čakal Vlado s Tonom no a spoločné zvítanie sa bolo ozaj veľmi srdečné. Rozobrali sme v rýchlosti zopár vecí a keďže sme sa ešte pred našim príchodom dohodli na prvom fotení už v piatok nabrali sme smer Hybe. Po krátkej ceste späť a pripojení sa aj Roba k našej skupinke nadišiel čas spraviť pár fotografií s krásnym výhľadom na Kriváň rovno z lúk na tomto prekrásnom mieste. Síce sme chytali už posledné slnečné lúče ktoré sa predierali cez zamračenú oblohu no treba povedať že to bolo celkom fajn fotenie. Slnko zapadlo a tak sa bolo potrebné presunúť do Veľkého Slavkova kde sme mali zajednaný nocľah v príjemnom rodinnom penzióne. Pár inštrukcií okolo nášho programu na sobotu a po výdatnej večeri z vlastných zdrojov sme už všetci zakrátko snívali pekné sníčky a tešili sa na ďalšie ranné fotenie. Budíček ráno, niečo dobrého po zub a už sa vyrážalo, smer rybník pri Štrbe. Chalani pre nás dorazili ráno načas a tak sme onedlho rýchlo prenasledovali ich auto a cestou bolo jasné že to dnes bude fotenie pri inverzii ktorá sa rozprestierala široko-ďaleko. Po príchode na miesto určenia nám všetkým bolo jasné že dnes je ten správny čas na super fotky a tak nikto nedal nič na náhodu a každý sa snažil čo možno najlepšie komponovať a vychytať to najlepšie miesto a čas pre svoju fotografiu. Po tomto fotení nasledovalo fotenie ďalšie a to na cintoríne nemeckých vojakov vo Važci. Nádherné miesto ktoré dáva fotografovi veľa možností na vytvorenie zaujímavých záberov. Síce tu nám až tak počasie neprialo ale pre viacerých to bol veľmi silný zážitok. Krátka porada na parkovisku a nasledoval presun späť do Veľkého Slavkova s následným prevozom do štartovacieho miesta nášho turistického výšľapu na chatu pri Zelenom plese dolinou Bielej vody. Cesta ubiehala celkom svižne a tak sme sa po menších skupinkách dostali až do miestanášho určenia, Chatu pri Zelenom plese. Krátky oddych, ubytovanie sa a hor sa na večerné fotenie do okolia Trojrohého a Bieleho plesa no a malá skupinka to skúsila až za Kopské sedlo. Počasie nám moc neprialo a slnko sa veľmi rýchlo schovalo za mohutnú oblačnosť, len z času na čas sem tam vykuklo a nasvietilo končiare Belianskych Tatier. Aj keď to s fotením nebolo to pravé orechové bolo to naozaj pekné divadlo kde sa pred našimi očami predierala nízka oblačnosť cez okolité končiare. Veľmi rýchlo sa začalo zmrákať a tak bolo treba zaveliť na cestu späť. Na chatu sme už dorazili po tme za svetiel čeloviek bez ktorých sa v tomto teréne neradno dávať na akékoľvek nočné pochody. Po všetkých tých kilometroch na nohách všetkým dobre padla večera a potom posedenie pri dobrom pivku a čaji ktorého sa vypilo neúrekom. Plán na ráno bol jasný, jedna skupina smer Jahňaci štít a druhá opäť na Kopské. Všetko záležalo ale hlavne od toho aké bude ráno počasie nakoľko sa večer poriadne zatiahla obloha a zamrznuté pleso len predznačovalo že tu sú teploty v noci úplne iné ako pod Tatrami. Ranná kontrola situácie vonku okolo 5-tej však dala všetkým našim plánom škrt. Vonku mierne popŕchalo a obloha bola zatiahnutá, takže sa zavelilo na pokračovanie v oddychu a posunutí ranného budíčka na siedmu hodinu. Na horách sa však počasie niekedy mení veľmi rýchlo a tak ako neskôr vysvitlo nebolo toto rozhodnutie práve z tých najlepších, do hodiny sa oblačnosť začala pretŕhať a za chvíľu sme mali nad hlavami slniečka na rozdávanie. Bola škoda že sme nevyštartovali tak ako bolo v pláne pretože podmienky hore boli neskutočné. A tak sme sa po výdatných raňajkách vydali na fotenie v okolí chaty a k Čiernemu plesu pretože bolo potrebné dodržať dohodnutý časový harmonogram. Tak ako na chate sa aj tu predebatovalo veľa vecí okolo fotenia a v tejto atmosfére sa niesla aj celá cesta naspäť k nášmu cieľu na parkovisko pri Kežmarskej Bielej vode. Cestou sme sa zastavili a spravili ešte niekoľko fotografií na Zelenom potoku ktorý bol v tomto období naozaj vďačným miestom na fotenie s krásnymi zákutiami a krásnymi tatranskými kameňmi pokrytými zeleným machom. Po tom čo sme sa všetci stretli pred parkoviskom nasledovalo spoločné fotenie a potom už len presun pre naše veci a auto vo Veľkom Slavkove a na pozvanie našich hostiteľov naozaj vynikajúce a priateľské posedenie s výborným gulášikom na zimnom štadióne v Poprade. Po skvelom guláši a príjemnej debate nastal čas na ukončenie akcie a náš presun naspäť na Považie z prekrásneho tatranského kraja. Bolo veľmi príjemné sa po čase opäť stretnúť s našimi priateľmi a prežiť výnimočný víkend. A keďže sa tieto naše akcie už stali tradíciou budúci rok bude na ťahu opäť náš fotoklub, tentokrát to ale bude už aj za účasti ďaľšieho zo slovenských fotoklubov v prekrásnom prostredí Malej Fatry a dedinky Štefanová. Takže už teraz sa všetci tešíme a nevieme dočkať ďalšieho pokračovania tejto výnimočnej spoločnej fotoakcie.